Bibliotheca (Pseudo-Apollodóros)
Bibliotheca (starogrécky: Βιβλιοθήκη, Bibliothēkē, „Knižnica"), známa aj ako Pseudo-Apollodórova Bibliotheca, je zbierka gréckych mýtov a hrdinských legiend, usporiadaná do troch kníh, všeobecne datovaná do prvého alebo druhého storočia.[1]
Tradične sa za autora považoval Apollodóros z Atén, ale toto pripisovanie sa dnes považuje za nepravdivé. V dôsledku toho sa k Apollodórovi priradil prívlastok „Pseudo-".
Bibliotheca bola nazvaná „najcennejším mýtografickým dielom, ktoré sa zachovalo zo staroveku".[2]
Stručné a neprikrášlené opisy mýtov v Bibliothece viedli niektorých komentátorov k domnienke, že aj jej ucelené časti sú predobrazom strateného diela.[3]
Pseudo-Apollodorus
[upraviť | upraviť zdroj]Na niektorých zachovaných rukopisoch je ako autor uvedený istý „Apollodóros". Tento autor bol mylne stotožňovaný s Apollodórom Aténskym (nar. asi 180 pred Kr.), žiakom Aristarcha zo Samotrákie, najmä preto, že je známe – zo zmienok v menších schóliách o Homérovi – že Apollodóros Aténsky zanechal podobný rozsiahly repertoár o mytológii vo forme veršovanej kroniky. Text, ktorý sa zachoval do súčasnosti, však cituje rímskeho autora, Kastora z Rodosu, Cicerovho súčasníka z 1. storočia pred Kr. Mylné priradenie urobili učenci po Fótiovej zmienke o tomto mene, hoci Fótius ho ako Aténčana nemenoval a toto meno sa v tom čase bežne používalo.[4] Keďže (z chronologických dôvodov) Apollodóros Aténsky nemohol knihu napísať, autor sa niekedy označuje ako „Pseudo-Apollodóros", aby sa odlíšil. V moderných dielach sa často nazýva jednoducho „Apollodóros".
Rukopisná tradícia
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o diele pochádza od Fótia z 9. storočia. V 13. storočí sa takmer stratilo, zachovalo sa v jednom dnes už neúplnom rukopise,[5] ktorý bol v 15. storočí prepisovaný pre kardinála Bessariona. Ostatné zachované rukopisy pochádzajú z tejto kópie.
Hoci je Bibliotheca v rukopisoch nerozdelená, konvenčne sa delí na tri knihy. Časť tretej knihy, ktorá sa náhle láme v príbehu o Théseovi, sa stratila. Fótius mal pred sebou celé dielo, keďže vo svojom „opise prečítaných kníh" spomína, že obsahovalo príbehy o hrdinoch trójskej vojny a o nostoi, ktoré v zachovaných rukopisoch chýbajú. Sir James George Frazer vydal epiteton knihy spojením dvoch rukopisných zhrnutí textu, ktoré obsahovali aj stratenú časť.[6]
Tlačené vydania
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé tlačené vydanie Bibliotheky vyšlo v Ríme v roku 1555 pod redakciou Benedetta Egia (Benedictus Aegius) zo Spoleta, ktorý text rozdelil do troch kníh, ale vo veľmi poškodenom texte urobil mnoho neopodstatnených úprav. Hieronymus Commelinus vydal vylepšený text v Heidelbergu roku 1559. Prvým textom založeným na porovnávacích rukopisoch bol text Christiana Gottloba Heyneho z Göttingenu, 1782 – 83.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hard, Robin. 1997. Apollodorus: The Library of Greek Mythology. Oxford: Oxford University Press. ISBN 978-0-199-53632-0.
- ↑ Diller, Aubrey. 1983. The Text History of the Bibliotheca of Pseudo-Apollodorus. S. 199–216 Studies in Greek Manuscript Tradition, editované A. Diller. Amsterdam: A. M. Hakkert.
- ↑ Frazer, J. G.; Apollodorus (2017-06-21). The Library of Greek Mythology. Independently Published. ISBN 9781521558911.
- ↑ Aldrich, Keith (1975), The Library of Greek Mythology, Lawrence, Kansas: Coronado Press, ISBN 0872910725
- ↑ Bibliothèque nationale, Paríž.
- ↑ Frazer, James G. 1913. Apollodorus. Loeb Classical Library.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bibliotheca (Pseudo-Apollodorus) na anglickej Wikipédii.